mat na jaavo chhod Mohan yaad ghaneri aavsi lyrics Bhajan Lyrics
Lyrics (Language: Hindi – Hindi / Devanagari)
याद घणैरी आवसी,
माकै गोकुल गांव कानजी,
पाछा कदी आवसी,
सावरिया रो रूप कानजी,
पाछो दिखलावसी,
मधुबन मै वा टैर माने,
मुरली कि कुण सुणावसी।।
छाने-छाने घणी छिक्या,
तोड़ि रे चोरडा कान जी,
दहीड़ा री घणी मटकिया,
फोड़ि भोल्या कानजी,
दही जम्योडी जावणी ने,
छीका सू उतार तो,
कोई आवे नाय घर मे,
ऊचा-निचा नाल ता,
गूजरिया घर जाय आपा,
छाने-छाने जाव ता।।
खाता हिलमिल बैठ आपा,
खाकर मोज्या माणता,
वो बाता तो घणो याद आवे,
वो भोल्या कान जी,
जद हिवड़ा मै हलूरा पणी ऊठे,
रूपाला कान जी।।
कालीदेह मे कूद काना जी,
नागराज ने नाथीयो,
ईन्द्र किनो कोप कान जी,
गोर्वधन ने थे धारियो,
ऐक समय के माय माता,
मूसल के थनै बान्दियो,
मूसल दियो उखैङ मोहन,
यमूला अर्जुन तारियो।।
गोकुल का काकङ मे घणी,
बंशीया बजाई कान जी,
जमुना किनारे सखिया संग,
राच रचायो रसिला कान जी,
पनघट उपर जाय,
गल गोरिया सू घाघर फोडता,
नाती जल के माय गूजरिया,
चिर वाको चूरावता,
लेता मही को डाव आपा,
हिलमिल करके खावता।।
वृंदावन के माय आपा तो,
गऊडिया ने चरावता,
नन्द बाबारी गाया घणी,
चराई ग्वालिया कान जी,
टोगङ छालर मोगर ने,
घणी लडाई कान जी रे,
मथुरा माई जाय मोहन,
भूल मती ना जावज्ये,
बालपणारी प्रित काना जी,
हिवडै याद राखज्ये,
माके गोकुल गाव काना,
फेर कदी तू आवज्ये,
हरभूमि को भार “भेरिया”,
भग्ता ने समालज्ये।।
मत ना जावो छोड़ मोहन,
याद घणैरी आवसी,
माकै गोकुल गांव कानजी,
पाछा कदी आवसी,
सावरिया रो रूप कानजी,
पाछो दिखलावसी,
मधुबन मै वा टैर माने,
मुरली कि कुण सुणावसी।।
Lyrics (Language: Hinglish – Transliteration)
yaad ghanai aavsi,
maake Gokul gaav Kaanji,
pachha kadi aavsi,
Sawariya ro roop Kaanji,
pachho dikhlavsi,
Madhuban mai wa tair maane,
Murli ki kun sunaavsi।।
Chhane-chhane ghani chhikiya,
todi re chorda Kaan ji,
Dahiḍa ri ghani matkiya,
fodi bholya Kaanji,
Dahi jamyodi jaavani ne,
chika su utaar to,
koi aave naay ghar me,
oocha-nicha naal ta,
Gujarai ghar jaay aapa,
chhane-chhane jaav ta।।
Khaata hilmil baith aapa,
khaakar mojya maanta,
wo baata to ghano yaad aave,
wo bholya Kaan ji,
jad hivda mai halura pani uthe,
Roopala Kaan ji।।
Kaali deh mai kood kaana ji,
Nagraj ne naathiyo,
Indra kino kop Kaan ji,
Govardhan ne the dhaariyo,
aik samay ke maay maata,
Moosal ke thanai bandiyo,
Moosal diyo ukhaiṅ Mohan,
Yamula Arjun taariyo।।
Gokul ka kakad mai ghani,
Bansiya bajai Kaan ji,
Jamuna kinare sakhia sang,
Raach rachayo rasila Kaan ji,
Panghat upar jaay,
Gal goriya su ghaghar phodta,
Naati jal ke maay Gujaraiya,
Chir waako churaavta,
Leta maahi ko daav aapa,
hilmil karke khaavta।।
Vrindavan ke maay aapa to,
Gaudia ne charaavta,
Nand Babari gaya ghani,
Charaai Gwalaiya Kaan ji,
Togan chhalar mogar ne,
ghani ladaai Kaan ji re,
Mathura maai jaay Mohan,
Bhool mati na jaavjye,
Baalpanari prit Kaan ji,
hivda yaad raakhjye,
maake Gokul gaav Kaan,
pher kadi tu aavjye,
Harbhumi ko bhaar ‘Bheriya’,
bhakta ne samaaljye।।
mat na jaavo chhod Mohan,
yaad ghanai aavsi,
maake Gokul gaav Kaanji,
pachha kadi aavsi,
Sawariya ro roop Kaanji,
pachho dikhlavsi,
Madhuban mai wa tair maane,
Murli ki kun sunaavsi।।
About the Bhajan (Language: English)
The bhajan ‘Mat Na Jaavo Chhod Mohan’ is a heartfelt plea to Lord Krishna, expressing the deep emotional bond between the devotee and the divine. The lyrics reflect the nostalgia and longing for the playful and enchanting moments spent in Gokul, the birthplace of Lord Krishna. The bhajan beautifully captures the essence of devotion, love, and the memories associated with Krishna’s childhood, his playful antics, and the joy he brought to the lives of the gopis (cowherd girls) and other villagers. It emphasizes the idea of never forgetting the divine love and the hope of reuniting with Krishna. The bhajan is often sung in devotional gatherings, evoking a sense of spiritual connection and reverence for Lord Krishna.
भजन के बारे में (Language: Hindi)
भजन ‘मत ना जावो छोड़ मोहन’ भगवान कृष्ण के प्रति एक भावुक प्रार्थना है, जो भक्त और दिव्य के बीच गहरे भावनात्मक बंधन को व्यक्त करता है। गीत में गोकुल में बिताए गए उन खेल-खिलौनों और मनमोहक क्षणों की यादें हैं, जो भगवान कृष्ण का जन्मस्थान है। यह भजन भक्ति, प्रेम और कृष्ण के बचपन से जुड़ी यादों को खूबसूरती से दर्शाता है, उनकी शरारतों और गोपियों और अन्य ग्रामीणों के जीवन में लाए गए आनंद को। यह दिव्य प्रेम को कभी न भूलने और कृष्ण के साथ पुनर्मिलन की आशा पर जोर देता है। यह भजन अक्सर भक्ति सभाओं में गाया जाता है, जो भगवान कृष्ण के प्रति आध्यात्मिक संबंध और श्रद्धा की भावना को जगाता है।